V súčasnosti sa v prvom rade kladie dôraz na bezpečnosť jadrových elektrární. Vo svete začínajú fungovať jadrové elektrárne s reaktormi generácie III. Sú podstatným a dôležitým krokom k väčšej bezpečnosti a lepším parametrom vo využívaní jadrovej energetiky.
Reaktory III. generácie vychádzajú z úspešných modelov reaktorov generácie II, ako nasledovníci však disponujú opäť lepšími bezpečnostnými i úžitkovými vlastnosťami. Ide o štandardizované typy, čo zjednodušuje proces povoľovania pri riadení výstavby elektrárne a celkovo znižujú čas a náklady na výstavbu (práve náklady na výstavbu tvoria veľkú časť celkových nákladov).
Výhody:
- jednoduchšia a masívnejšia konštrukcia umožňujúca zjednodušenie prevádzky a väčšiu odolnosť voči ľudským chybám
- lepšie úžitkové vlastnosti a dlhšia životnosť, štandardne cca 60 rokov
- podstatne redukovaná možnosť nehôd z dôvodu roztavenia jadra
- minimálny vplyv na životné prostredie
- umožňujú vysoké vyhorenie paliva, čím sa znižuje spotreba uránu a následne i objem rádioaktívneho odpadu
- predĺženie intervalu medzi výmenami paliva, izotopy absorbujúce neutróny v palive by mali kompenzovať zhoršovanie jeho kvality a to tým, že sa v priebehu spaľovania odbúravajú a ich úbytok kompenzuje zhoršujúce sa vlastnosti paliva
Dôraz na pasívne bezpečnostné prvky
Riešenie neštandardných a krízových situácií prebieha v reaktoroch III. generácie automaticky na základe prírodných zákonitostí a nepotrebuje elektrický či mechanický zásah operátora alebo kontrolného systému.
Je založené na gravitácií, prirodzenom prúdení a odolnosti voči tlaku, či teplotám. Kontajment a celková konštrukcia budov zaisťuje odolnosť voči pádu lietadla, ale i ďalším vonkajším vplyvom, ako napríklad hurikány, či zemetrasenie.
Súčasná ľudská civilizácia, ak chceme zachovať a rozvíjať dosiahnutú životnú úroveň ľudstva, nevyhnutne potrebuje silné energetické zdroje. Na základe doterajšieho poznania je zrejmé, že pokiaľ ľudstvo v blízkej budúcnosti neobjaví iný spoľahlivý a dostupný zdroj energie, tak najlepšou alternatívou je energia pochádzajúca zo štiepenia jadier ťažkých prvkov. Samozrejme za predpokladu neustáleho zdokonaľovania bezpečných technológií tak, aby takto získavaná energia bola pre ľudstvo vždy prospechom a nikdy ohrozením.